Koncom augusta sme dostali od maminky náš prvý lietajúci tanier. Arin sa táto nová hračka hneď od začiatku veľmi páčila. Koncom jesene sme sa v hádzaní a chytaní taniera veľmi zlepšili a Arin zvládala chytanie taniera vo výskoku. A tak keď sme sa dozvedeli o dvojdňovej akcii Agility-Frisbee, neodolali sme a prihlásili sme sa. No najprv sme si zistili aké pravidlá tento šport má a či môžme používať náš tanier, ktorý je látkový. Všetko bolo v poriadku aj tanier, tak nám nič nebránilo v prihlásení sa.
Komplikácie začali už v sobotu, keď ešte prebiehala súťaž v agility. Dozvedela som sa, že nám nakoniec nebude povolený náš tanier. Arin sa nový nepáčil, ale nakoniec som ju presvedčila, aby ho aspoň vzala do tlamičky. Nedeľný tréning nám uštedril ďalšiu ranu. Koberec a hala sú pre Arin vhodné na skákanie cez prekážky, ale na skoky za tanierom už nie. A tak v hale tanier síce dobehla, ale počkala si kým dopadne a potom ho vzala a nadšene priniesla. No kto by sa mohol hnevať, keď ten pes mal takú radosť?!?
A tak dopadli aj naše prvé preteky, ale to nevadí. Ešte to niekedy určite skúsime v Čechách, kde budeme spadať pod malé plemená a bude nám povolené štartovať s našim textilným lietajúcim tanierom.
