In Memoriam
Nela
(*) 22.5.1997 – (†) 16.6.2004
NELA bola mojim prvým psom. Bola to fenka amerického kokeršpaniela. Mala rodokmeň bez zvučných mien. Vstúpila do môjho života náhle a nečakane. Strávili sme spolu krásnych sedem rokov, ktoré však ubehli ako voda. Našu radosť preťala krutá a neľútostná choroba – rakovina, ktorej aj napriek veľkej snahe a boju nakoniec podľahla.
Od jej troch mesiacov sme začali chodiť na výcvik poslušnosti. Tieto poznatky sme naplno využili na prtekoch podľa SOP 1. Vo veľkej konkurencii (Nela so svojou kohútikovou výškou 38 cm bola najmenšia) sme obstáli nad očakávania. Na stupňoch víťazov sme stáli medzi Nemeckými ovčiakmi, keď sme si vybojovali druhé miesto.
O niekoľko mesiacov neskôr sme objavili čaro Agility a spoločne sme tomuto športu naplno prepadli. Podlhých mesiacoch tréningov sme zahájili svoju pretekársku kariéru v rakúskom mestečku. Postupne sne sa zúčastnili na pretekoch na Slovensku, v Čechách, Maďarsku, Chorvátsku a Slovinsku, kde sme získavali neoceniteľné skúsenosti, ako aj skvelé umiestnenia. Zúčastnili sme sa ja prvých dvoch ročníkov Majstrovstiev Európy Juniorov, kde sme v roku 2002 získali druhé miesto v kategórii družstiev medium. O rok neskôr sme skončili na treťom mieste. No najdôležitejším kladom Agility je, že pomáha omladzovať telo aj ducha a hlave prináša radosť obom členom tímu.
Touto cestou by som sa chcela zároveň poďakovať našim veterinárom Dušanovi Jurášikovi a Edite Královej a Marekovi Swanovi za skvelú starostlivosť aj v týchto ťažkých chvíľach. Vďaka.
Náhledy fotografií ze složky Nela