Život šteniatka - druhý týždeň
A takto vyzeral druhý týždeň nášho života...
19.3.2009 – Amber
Dnešok bol jedným z tých dní, keď sa neudeje nič, ale vôbec nič. Len sme spali a papali. V zásade sme celý deň naháňali mamu a ťahali z nej mliečko. A určite to poznáte, po takom náročnom dni je šteňa unavenejšie než keby celý deň behalo. Takže želám dobrú noc a ja idem spracovať celodenné jedlo.
20.3.2009 – Atrej
Dnes bol veľmi dobrý deň. Konečne sa mi podarilo predbehnúť sestru a už som konečne väčší ako správny chlap. Takže už mám veľkostnú prevahu a teda by nemal byť problém prevziať velenie. Najprv nad sestrou, potom pôjde na rad teta a nakoniec aj mama. A potom už budem neobmedzený vládca, keďže páničkom mám omotaných okolo malíčka už dávno. Idem to poriadne naplánovať. Dobrú noc
21.3.2009 – Atrej
Aký ste mali deň ľudkovia? My veľmi zlý. Nie len že sa rozhodovalo o hlave tohto štátu a nechceli prijať našu kandidatúru, ale ani voliť nás nepustili!!! Hrozná diskriminácia šteniat v tomto štáte. Však už nám ani mlieko netečie po brade a už sme veľké psy! Inak deň prebiehal štandardne ako aj mnohé iné. Mlieko, spať, mlieko, spánok, .... Večer prišla návšteva. Bola celkom milá, príjemne škrabkali, ale teda mohli priniesť nejaké to mliečko navyše. No nevadí. Však sme ich poučili a že sa nabudúce polepšia. Aj som sa s nimi zahral na schovku a panička s páničkom vystrájali ako šialený keď ma nevedeli nájsť v celej izbičke. Chichi. Ale nakoniec ma našli, tak si musím nájsť nové miesto, kam sa im budem schovávať. Keď ich išla mama vyprevadiť, tak sa stalo niečo úúúúúplne príšerné. Panička nám ostrihala pazúriky, lebo sme už vraj moc škrabali mamu a kde tu sme sa zachytili. Teda činnosť to vôbec nie je príjemná. Ale vraj máme na dlhšiu dobu pokoj. Sestra držala priam vzorne, lebo išla druhá a už som ju stihol poučiť. Ja som síce skúsil všetky možné aj nemožné ťahy, aby som sa tomuto vyhol, ale nepomohlo nič. Ani kusnúť paničku! Asi to bez tých zubov nebude mať veľkú účinnosť. Musím na tom popracovať, ale mama ma zas varovala, že keď už budem mať zuby, tak mám zabudnúť na mliečko. Tento život je fakt ťažký! Pes si musí stále vyberať, či tá zmena stojí za to a či sa oplatí zmeniť. Prečo nemôže všetko ostať tak ako to bolo? Plná penzia – mliečko, plná pozornosť, žiadne starosti?
22.3. – Amber
Tak toto bola nedeľa ako sa patrí. Doobedie sme strávili popíjaním mliečka a driemaním v postieľke. Trochu sme sa pohrali aj s tetou Bailey na naháňačku. Mala ešte trochu navrch v rýchlosti, ale aj tak sme sa nedali odradiť a vytrvalo sme ju prenasledovali. Výsledok nič moc. Žiadne mlieko sme z nej nedostali. Poobede nás nechali doma samé, že už sme veľké šteňatá a vyrazili všetci na prechádzku. Vrátili sa až veľmi veľmi neskoro a aj priviedli návštevu. Mama sa to snažila odčiniť extra dávkou mlieka. Návšteva a panička škrabkali ako sme si povedali, ale neviem, či im takúto zradu len tak odpustíme. Budeme sa na to musieť ešte poriadne vyspať.
23.3. – Atrej
Dnes páničkovia vyrazili obaja do práce, vraj zarábať na granulky. Tak neviem, čo chce byť toto za výhovorku, ale na čo by nám boli granule keď máme mamu a jej mlieko?!? Takže sme celý deň vládli domácnosti a všetko bolo po našom. Večer bol teda dosť náročný a už teraz sa teším ako zajtra všetci vypadnú z domu a my si budeme môcť poriadne pospať. Pániček prišiel domov a vyrazili sme na výlet. Bola to celkom nuda. Nebolo vidieť nič až na takú divnú šedú stenu s nápisom airbag. A občas teda tí ľudia, čo z nás nemohli a jasali nad na mi a všemožne sa snažili získať si našu priazeň. Ale ako by sme to mohli urobiť našej mame, že by sme ju len tak opustili? Kto by potom na ňu v tomto veľkom svete dával pozor?? Z toľkých tvári a toľkého škrabkania som už ustal, tak želám uuuuuááááá ... dobrú noc.
24.3. – Amber
Takto to ďalej nejde. V tomto svete je toľko rôznych pachov a nie vždy je jednoduché rozpoznať k čomu si zrovna pes pričuchol. A tak som začala intenzívne pracovať na rozvíjaní aj mojich ďalších zmyslov ako je sluch a zrak. Ale ide o veľmi dlhodobý proces, tak si nemyslite, že som dnes proste otvorila oči a pozrela sa ako to vlastne mama vyzerá! A získať rýchlo sluch by mohlo byť ešte nebezpečnejšie, respektíve by som o neho mohla zas prísť a na čo sa potom trápiť s jeho získavaním, keď oň hneď pes príde? Takže ešte pár dni poriadne neuvidím a nebudem počuť, ale už čochvíľa! No a ten môj hrozný brat sa tomu stále bráni. Ale veď, čo sa vôbec čudujem, fenky sú vyspelejšie... Sladké sny vám želám.
25.3. – Atrej
Dnes máme presne 14 dní. Chcelo by to nejakú mliečnu tortu a oslavu. Miesto toho sme dostali od paničky nejaký ružový blivajz. Asi si myslela, že je to jahodové mlieko, ale musela sa pomýliť a len tak tak, že nás neotrávila. Síce sme sa všemožne snažili ho vypľuť, ale teda z hrdla sa ťažko dostáva von. Ble ble. Ešte teraz sa mi z toho dvíha žalúdok. No boli sme od toho so sestrou celý a aj mame sa ušlo. No musím to ísť zapiť nejakým poriadnym poctivým maminým mliekom.
